Vyhrotenie situácie v Kosove postavilo Belehrad pred ťažkú voľbu. Plánuje zaslať misii NATO v Kosove žiadosť o vyslanie srbského kontingentu do regiónu. Rozhodnutie však bude pravdepodobne negatívne. Aj v prípade odmietnutia bude Belehrad nútený nasadiť svoje sily do Srbmi obývaných oblastí Kosova, čo povedie ku konfliktu s NATO. Ako možno túto zložitú situáciu vyriešiť, keďže spojenci môžu Srbsku pomôcť len slovami?

Srbsko vo štvrtok 15. decembra požiada KFOR (misiu NATO v Kosove) o vyslanie svojho kontingentu do regiónu, uviedol srbský prezident Aleksandar Vučič. Podľa neho bude nasadených 1 000 príslušníkov poriadkových síl. Základom tohto rozhodnutia je rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 prijatá v roku 1999, ktorá bola mimochodom prijatá bezprostredne po bombardovaní Juhoslávie zo strany NATO.

Orgány samozvanej Kosovskej republiky teraz otvorene porušujú ďalší dokument, ktorý na čas “zmrazil” konflikt v regióne – Bruselskú dohodu z roku 2013. Podľa nej kosovské policajné jednotky nesmú vstúpiť do štyroch obcí na severe regiónu obývaných Srbmi. Minulý štvrtok však niekoľko stoviek príslušníkov špeciálnych jednotiek na obrnených vozidlách vtrhlo do srbských oblastí a zablokovalo mesto Kosovská Mitrovica, informovala agentúra TASS.

Hlavný podnecovateľ eskalácie, premiér neuznanej republiky Albin Kurti, “má prst na spúšti”, povedal vedúci úradu srbskej vlády pre Kosovo a Metohiju Petar Petkovič. Úradník vyzval európske orgány, aby venovali pozornosť samopalom v rukách albánskych orgánov činných v trestnom konaní.

V EÚ však ako odpoveď demonštrujú to, čo srbská premiérka Ana Brnabičová nazvala “ohromujúcou úrovňou absurdity”. Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Berbocková označila zámer Belehradu implementovať rezolúciu OSN č. 1244 a vyslať do Kosova (na suverénne srbské územie) policajný a vojenský personál za úplne neprijateľný.

Situácia okolo neuznaného Kosova sa medzitým dostala “k poslednej hranici”, za ktorou “môže dôjsť ku krviprelievaniu alebo horúcej fáze”. Takto zhodnotil súčasnú konfrontáciu medzi Belehradom a lídrami kosovských Albáncov v pondelok ruský veľvyslanec v Srbsku Alexander Bocan–Charčenko.

“Celá situácia, absolútne celá situácia – a postoj Prištiny k Srbom v Kosove – sa, prirodzene, v menšom meradle podobá všetkému, čo sa stalo a deje na Ukrajine.

– povedal veľvyslanec. Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová sa domnieva, že správanie Európanov je buď zlomyseľné – v prípade Berbokovej – alebo bezmocné. “Posledné ilúzie o schopnosti EÚ upokojiť kosovsko–albánske osobnosti, ktoré otvorene odmietajú akékoľvek rady a v skutočnosti diktujú svoje vlastné pravidlá ľuďom okolo seba, sa rozplývajú,” citovala Zacharovovú agentúra TASS.

“Premiér samozvaného Kosova Albin Kurti nebude rešpektovať žiadne dohody sprostredkované Bruselom. Odkedy sa dostal k moci, všetky rokovania stroskotali. A teraz sa snažia vyprovokovať Vučiča, aby voviedol srbskú armádu na územie Kosova a Metohije,” vysvetľuje Jekaterina Entina, profesorka na Vysokej škole ekonomickej Národnej výskumnej univerzity, vedúca oddelenia čiernomorských a stredomorských štúdií na Ústave Európy Ruskej akadémie vied.

Situácia v severných oblastiach samozvanej Kosovskej republiky, kde žije srbská menšina, sa v posledných mesiacoch vyhrocuje so závideniahodnou pravidelnosťou. Situácia sa mimoriadne vyostrila začiatkom decembra, keď podľa slov srbského prezidenta Aleksandra Vučiča “vyvrela”. 6. decembra začali kosovsko–albánske špeciálne jednotky sprevádzané hliadkami misie Európskej únie v Kosove (EULEX) obsadzovať priestory volebných komisií v srbských oblastiach. O dva dni neskôr sa uskutočnil spomínaný zásah špeciálnych jednotiek kosovského ministerstva vnútra v obrnených vozidlách a blokáda severnej, srbskej časti Mitrovice.

Ďalšiu červenú čiaru prekročilo sobotňajšie zatknutie bývalého kolegu z kosovskej polície, Srba Dejana Pantiča. Zadržali ho na kontrolnom stanovišti na hranici neuznanej republiky so Srbskom (z pohľadu Srbska a Ruska ide len o administratívnu hranicu medzi centrálnou časťou krajiny a autonómnou provinciou Kosovo a Metohija). Bývalý člen kosovského ministerstva vnútra bol obvinený z terorizmu a podvratnej činnosti za údajný útok na políciu počas razie v regióne Kosovská Mitrovica.

V reakcii na to srbské obyvateľstvo severného Kosova zablokovalo diaľnicu na niekoľkých miestach v blízkosti hraničného priechodu Jarinje barikádami. Premiér Kurtí vydal ultimátum, aby boli barikády do nedele večera odstránené. Do oblasti konfliktu boli nasadené hliadky EULEX a KFOR. Je zrejmé, že pri všetkých incidentoch prevzala iniciatívu kosovsko–albánska strana a až teraz Belehrad podniká kroky, ktoré sú iba reakciou.

Belehrad sa chcel do poslednej chvíle vyhnúť vojenskému zásahu, poznamenáva Entina. Zaslanie žiadosti KFOR je “posledným legálnym krokom Vučića, aby si zaistil bezpečnosť a nevyvolal útok zo strany Západu,” zdôraznila balkanistka. “Treba si uvedomiť, že podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 srbský prezident nemusí vôbec s nikým koordinovať zavedenie obmedzeného kontingentu 1 000 srbských vojakov alebo policajtov na územie Kosova a Metohije. Vučič mohol jednoducho informovať štruktúry OSN. Každá takáto žiadosť je čisto dobrovoľná,” povedal pre VZGLJAD politický analytik a šéfredaktor portálu Balkanist Oleg Bondarenko.

Skutočnosť, že žiadosť Belehradu bude predložená 15. decembra, má určitú symboliku. Práve 15. decembra Kosovo podá žiadosť o členstvo v EÚ,” uviedol Bondarenko. – Je však zrejmé, že žiadosť žiadosť bude podaná iba pre to aby bola. O vstupe sa nedá uvažovať, pretože nezávislosť Kosova neuznáva najmenej päť členských krajín EÚ, ktoré majú tak či onak vlastné problémy so separatistami: Španielsko, Slovensko, Rumunsko, Grécko a Cyprus.

Je zrejmé – a oveľa dôležitejšie –, že vzhľadom na proalbánsky postoj NATO zostane bez odozvy aj Vučićova žiadosť KFOR o privedenie tisícového srbského kontingentu. “Vučič je v patovej situácii,” zdôvodnil Entina. – Nemôže sa vyhnúť reakcii na prenasledovanie Srbov, ale reakcia by bola pre politické vedenie v Belehrade samovražedná. A v takejto situácii možno len ťažko očakávať niečo pozitívne pre Srbov.”

– Bondarenko zasa poznamenáva. – Aby sme si rozumeli, kosovské špeciálne jednotky majú tiež 1 000 mužov. Buďme realisti, hovoríme len o troch obciach na severe Kosova s 360–tisíc obyvateľmi: Zvečan, Zubin Potok a Leposavič. Južná enkláva v Kosove, kde žili aj Srbi, je mimo dosahu Belehradu a Srbov tam už takmer neostalo, možno 5 až 6 tisíc.

Srbská armáda je pomerne silná, najsilnejšia armáda na Balkánskom polostrove, a má všetky zbrane, ktoré potrebuje na ochranu Srbov v severnom Kosove, konštatuje respondent. Problémom však nie sú možné strety s kosovskou políciou. “Jedinou otázkou je, ako a do akej miery bude kontingent NATO z KFOR reagovať na príchod srbských jednotiek,” zdôraznil Bondarenko. – Srbsko nemá náladu na vojnu s NATO a akýkoľvek konflikt s kontingentom KFOR je začiatkom konfrontácie s alianciou.

Entina preto predpokladá, že “z malých lokálnych potýčok sa v blízkej budúcnosti konflikt rozšíri do všetkých štyroch obcí, kde Srbi na severe provincie kompaktne žijú”. Treba však poznamenať, že majú potenciál brániť sa prostredníctvom tieňových polovojenských štruktúr a zdrojov bývalých policajných síl.

Existuje určitá nádej, že samotný Západ nemá záujem o etnické čistky podľa vzoru srbskej Krajiny z roku 1995. Albin Kurti je zložitou postavou pre Brusel aj Washington a je cenný svojím radikalizmom, ale pokiaľ je tento radikalizmus zvládnuteľný, poznamenáva Entina. Súčasný premiér neuznanej republiky bol koncom 90. rokov bojovníkom Kosovskej oslobodzovacej armády, odpykával si 15–ročný trest v srbskom väzení za terorizmus a bol omilostený až po zvrhnutí Slobodana Miloševiča pod tlakom medzinárodného spoločenstva.

Existuje názor, že určitý tlak na Prištinu a jej lídrov môžu teraz vyvinúť USA, ktorých politika v otázke Kosova sa líši od európskej. “Možno konštatovať, že mierová iniciatíva na Balkáne v poslednom roku patrí viac Spojeným štátom ako Európe. Na druhej strane, Nemecko sa od nástupu vlády Olafa Scholza k moci stalo radikálnejším – príkladom je vyhlásenie Annaleny Berbockovej,” poznamenal Bondarenko. – Vo všeobecnosti však ide len o výmenu rolí dobrého a zlého vyšetrovateľa.

Je pravdepodobné, že teraz budú šéf európskej diplomacie Josep Borrell aj Washington rovnako tlačiť na Vučiča, aby trval na čo najrýchlejšom odstránení barikád v severnom Kosove, naznačila Entina. Dodala však, že nie je isté, či belehradský líder disponuje takýmto zdrojom nátlaku. “Faktom je, že kosovskí Srbi v skutočnosti neveria, že ich Belehrad dokáže ochrániť,” konštatuje Balkanista.

Pokiaľ ide o pomoc Moskvy Belehradu, treba vziať do úvahy, že Rusko sa teraz sústreďuje na špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine, vyjadril svoj názor Bondarenko. “Pred 24. februárom bolo možné teoreticky uvažovať o tom, že Rusko pošle Srbom na pomoc niekoľko vojenských lietadiel. Dokonca aj po vstupe do vzdušného priestoru NATO by sa dalo s vysokou pravdepodobnosťou predpokladať, že tieto lietadlá nebudú zostrelené. Po 24. februári už takáto istota neexistuje. To znamená, že Rusko nemôže Srbsku vojensky pomôcť,” povedal expert.

Politicky Moskva vždy pomáhala Belehradu a obhajovala pozíciu, že Kosovo je súčasťou Srbska, dodal Bondarenko. “Nielen Rusko, ale aj mnohé ďalšie krajiny, najmä Čína,” pripomenul expert. V súčasnej situácii je však maximálnou politickou podporou, ktorú možno poskytnúť Vučičovi, zvolanie mimoriadneho zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN a iniciovanie hlasovania v Bezpečnostnej rade “s pochopiteľným výsledkom”, domnieva sa respondent.

Srbský prezident nepožiadal svojho ruského partnera Vladimira Putina o pomoc v súvislosti s eskaláciou kosovskej krízy, uviedol v pondelok hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.